V sobotu 8.6. sa v milovanom Trenčíne konala vydarená akcia "Futbal v meste". Tento projekt sa uskutočnil na Mierovom námestí v nádhernom počasí. Popri futbale tam prebiehalo veľa zaujímavých sprievodných akcií pre deti a natáčala tam i televízia MARKÍZA (... či sa uvidíme - uvidíme). Hlavným sponzorom bola Billa a hlavným organízátorom Únia ligových klubov (ÚLK) / Niké liga. Ambasador projektu bol Marek Hamšík.
Neviem, či to bola smola a či šťaste, ale otvárali sme turnaj úvodným zápasom proti mužstvu "FC sa mi nechce", ktoré nás preliečilo s počiatočného nadšenia, aj z podcenenia názvu " FC sa mi nechce". Veľmi sa im chcelo- veď to bola športová U11 Trenčín. Dostali sme nakladačku akú sme potrebovali_ 11:4 ( Pre uspokojenie povieme, že nakladali takmer všetkým a neviem, že by im dal niekto viac gólov, ako my :)) .
My sme mali na turnaji 10 ročných chlapcov a v tomto veku je rok rozdielu proti 11- ročným jasne poznať. Na dôvažok - všetky mužstvá hokejovo striedali na tri trojky a my sme mali iba 5 hráčov. ( dvaja nemohli prísť... - bolo by nás aspoň na dve trojky). Veľmi nás to vyčerpávalo a ochudobňovaloto to náš výkon. Chlapci siahali v tom teple na dno síl a ukázali veľkú morálnu i fyzickú silu.
Napriek svojej mladosti a malému počtu sme už v základnej skupine neprehrali. S Melčicami sme to dali na remízu a ďalšie 2 zápasy sme zvíťazili (so Bzincami pod Javorinou a Ilavou) a postúpili sme do štvrťfinále.
Vo štvrťfinále sme narazili na FC Topolčany. V zápase sme 2x vyhrávali, ale dali sme si po nedorozumení nešťastný vlastný gól. Za remízového stavu bolo 48 sekund do konca zápasu a náš vyčerpaný hráč avízoval striedanie, pri ktorom sme urobili chybu, čo súper umne využil. Strelil gól, ktorý znamenal koniec nádejí na semifinále. Boli sme skutočne blízko, ale taký už je šport.
Chlapci z našej malotriedky sa vôbec za výkon, ani predvedenú hru nemuseli hambiť. Práve naopak. Chýbalo nám trošku šťastia a viac hráčov na striedanie a možno by sa podarilo dočiahnuť aj na medajle.
Čo je ale dôležitejšie - prehrami, výzvami a ťažkými skúškami sa chlapci zoceľujú. Učia sa bojovnosti, odovzdať všetko - za kamarátov, za tím. Učia sa osobnej zodpovednosti, učia sa vytrvalosti, učia sa nevzdávať sa, prekonať všetky prekážky, ísť až na dno fyzických síl, aby dosiahli cieľ.
A potom už stačí iba málo....!!!! :) ....
Vybrať si ten správny cieľ ... a... LÁSKA ZVÍŤAZÍ. (Tak nám Pán Boh pomáhaj.)