Kto nemohol pre ozvučenie, prípadne šum počuť úvodné slovo, prikladáme ho TU:
„Vážený pán starosta, milí pedagógovia, drahí rodičia a všetci prítomní!
S veľkou radosťou vás vítam na našej Mikulášskej besiedke!
Na úvod Vás oboznámim s programom:
po tomto úvodnom slove nasleduje:
- Kultúrny program detí
- Príchod Mikuláša
- Rozdávanie balíčkov
- Vytvorenie spoločenstva lásky a spolupatričnosti s občerstvením
Neodpustím si ale možnosť využiť túto príležitosť, kedy sa Vám môžem prihovoriť ako riaditeľ Vašej školy - nie cez médiá, ale takto osobnejšie.
Je potrebné povedať, že sme chceli túto besiedku urobiť v krásnej atmosfére vonku pred školou, pri jemnom sniežiku a mrazíku, kde všetko lepšie chutí a umocňuje to prežívať intenzívnejší zážitok. Vzhľadom na počasie a zdravie sme sa však rozhodli rešpektovať to, že počasie ovplyvniť nevieme. Napriek tomu ale stále dúfame, že sa nám podarí vytvoriť perfektné spoločenstvo a atmosféru aj tu.
Oslava sv. Mikuláša, nebýva asi náhodou na začiatku adventnej prípravy na Vianoce.
Mohli by sme povedať, že Mikuláš je taký (povedané v športovej terminológii) predskokan. (Takto ho asi doteraz nikto neoznačil 😊 ).
Tento svätý muž bol biskup a jeho dobrota nehľadala vlastnú slávu, osobné ocenenie, viditeľnosť. Dokonca bol aj uväznený a mučený kvôli svojim pevným postojom a živej viere. Jeho skutky a príklad- pramenili z čistého srdca - plného lásky, a preto inšpirovali mnohých.
Aj keď sa narodil v bohatej rodine a mohol si spokojne žiť v prepychu, rozdal bohatstvo tým, čo treli biedu a mali núdzu. Bol to človek, ktorý slová sv. Jána: "Ak niekto hovorí, že miluje Boha a nenávidí svojho brata je klamár" a prikázanie lásky k blížnemu - bral smrteľne vážne.
Ja jeho odkaz i v tejto dedine a v tomto spoločenstve vnímam už od svojho príchodu do obce. (Musím sa priznať, že som aj premýšľal na pomenovaním školy podľa sv. Mikuláša). Počnúc spoluprácou s obcou, pánom starostom, dôchodcami, rodičmi, ale i občanmi obce, z ktorých niektorí sa stali už aj mojimi blízkymi osobnými priateľmi.
Keď sme pripravovali túto akciu, telefonoval som rodičom. Pretože pôvodne to malo byť pred školou a tam bolo potrebné veľa pomoci i veľký počet ochotných. Prosil som teda o pomoc a ani jeden rodič... zdôrazňujem ani jeden... – neodmietol. Dokonca niektorí si ochotne nahlásili i voľno v práci... Toto mi robí skutočnú radosť, lebo človek tu cíti, že nie je sám, ale stoja pri ňom ľudia, ktorí nepočítajú iba spôsobom "niečo za niečo" a ponúkajú ochotné srdce.
Pri uvažovaní o „každoročnom opakovaní“ sviatku sv. Mikuláša, ale aj Vianoc ma vždy prenasleduje myšlienka, že načo..., veď LÁSKU máme mať celý rok a máme ísť stále naplno...
V tejto súvislosti sa mi vynorila paralela a podobnosť s jedlom.
Áno, sme len ľudia...
A ako ľudia sa nevieme najesť na 3 mesiace, na rok... (krokodíl možno na 3 mesiace áno), ale ako ľudia musíme túto činnosť pravidelne opakovať. Musíme si dávať do nášho tela potravu, aby sme si dobili naše batérie.
Ale hovorí sa, že „Nielen z chleba žije človek“. No a pri LÁSKE je to rovnako.
Sme len ľudia. Tiež sa musíme ňou sýtiť a dobíjať batéria svojho srdca.
Jediným rozdielom, alebo možno povedať i paradoxom v tomto príklade je to, že kým pri hlade po jedle dávane potravu do nášho vnútra, pri hlade po LÁSKE a dobrote to funguje opačne – musíme to dávať smerom von z nášho vnútra, pretože láska- sa zväčšuje a živí obetou, dávaním a obdarovávaním.
U detí (ale i dospelých 😊 ) samozrejme vieme pochopiť radosť z prijímania, keď im svietia oči z darčekov a sladkostí. Nechceme ich ochudobniť o túto radosť, veď radovať sa je motorom lásky...
Ale pomáhajme im objaviť i to, že:
Dávať je viac, ako prijímať,
že :
Vnútorná krása a dobrota je viac, ako tá vonkajšia (ako - kto vyzerá...)
a nech vedia aj to, že:
Aj keď dobro dakedy bolí a vyžaduje námahy a obety, oplatí sa byť dobrým a mať čisté srdce.
Preto sa z celého srdca teším, že dnes vytvoríme spoločenstvo, v ktorom bude žiť RADOSŤ, SPOLUPATRIČNOSŤ, že budeme žiť ako TÍM, v ktorom budú síce len ľudia... so svojimi chybami a nedostatkami, ale v ktorom budeme živiť lásku, pomoc, dobro a že práve toto bude silnejšie, ako hocičo iné, čo "smrdí" egoizmom.
Prajem vám všetkým príjemný a čarovný večer.“
Milan Moravčík, riaditeľ Vašej školy